Umenie ako kronika doby

Umenie je jedným z najautentickejších spôsobov, akým spoločnosť zanecháva stopu o sebe samej. Zachytáva atmosféru doby, jej hodnoty, konflikty aj nádeje — často presnejšie než historické dokumenty. Aj preto má zmysel umenie nielen obdivovať, ale aj aktívne podporovať a uchovávať. Vnímanie umenia pre mňa nie je len zážitkom, ale súčasťou života, ktorá vyústila do systematického zberateľstva. Svoju zbierku chápem ako vizuálnu kroniku a svedomie našej doby i nášho priestoru za ostatné vyše polstoročie.

Verím, že budovanie takýchto kolekcií a podpora umelcov patria k prirodzenej spoločenskej zodpovednosti úspešných ľudí. V rozmanitej Európe si najmä menšie národy musia aktívne chrániť identitu a pamäť — aj prostredníctvom neziskových projektov, akým je táto zbierka. Prepojením historických pozícií s energiou mladej generácie uchováva autentickú spoločenskú pamäť a pravdivý obraz o vývoji našej doby.